Spomínam si ako som sa nevedel rozhodnúť či mam ísť na školu, kde som vedel že sa tam má vyučovať o Otcovom srdci. Nemal som nič proti, ale pamätám sa, že ma tam ani nič neťahalo a to ani keď som sa za to modlil. Nakoniec som sa teda rozhodol prísť na prvé vyučovanie len vďaka tomu, že ma môj priateľ povzbudil, aby som tomu dal šancu a šiel sa presvedčiť, či tam chcem chodiť alebo nie. Už od prvej hodiny na samom začiatku školy som vedel, že som na správnom mieste a že som tu mal prísť. Vzal som ju teda vážne, ako aj všetko, čo sa tam vyučuje a každé slovo a hlavne biblické texty, som začal púšťať hlboko do srdca a dovolil som im, aby ku mne hovorili a aby začali pôsobiť zmenu v mojom živote.

V tom čase som bol strápený mojou životnou situáciou, žijúc dlhodobo bez práce a bez príjmu, v depresii s toho, že návrat zo zahraničia priniesol len nesmierne problémy, tak osobné ako aj rodinné a diali sa nám len samé zlé veci. Len veľmi pomaličky a postupne sa niečo začalo meniť v mojom živote a síce, to, že som si začal hovoriť, ako som milovaný a aký som vzácny pre môjho Otecka a že On ma miluje aj keď to necítim, mi začalo prinášať pokoj. No stále tu bolo niečo, čo nešlo preč z môjho života už dlhodobo, ani keď som sa za to neustále modlil. Bol to zvyklostný hriech. Nesmierne ma to trápilo, ale už som vôbec nevedel, ako sa dostať z tohto poviazania.

A potom sa stalo niečo  veľmi neočakávané. Raz v októbri som úplne neočakávane pri jednej návšteve Košíc zrazu skončil v nemocnici, z akútnou ľadvinovou kolikou. Bol to šok. A veľmi bolestivý. Absolvoval som dva operačné zákroky v priebehu siedmych dní a ani to neodstránilo neskutočné bolesti ľadviny, aj keď sa jeden kameň podarilo vyoperovať. Tie bolesti boli nevysvetliteľné aj pre lekárov. Ako keby mi niekto neustále mliaždil ľadvinu. Keď ma na 14ty deň prepúšťali krátko po poslednom kontrastnom vyšetrení s odporučením, že oni mi už na urológii viac pomôcť nemôžu, takže mam s bolesťami ísť na chirurgiu, bol som vyčerpaný. Ale vedel som, že čokoľvek sa tu deje, môj Otec nad tým ma plnú kontrolu. Aj vo všetkých tých bolestiach som stále prehlasoval Jeho moc a jeho uzdravenie podľa Izaiáša 53:5 a chválil som Ho takmer nadprirodzene, lebo neviem ako to bolo možné v tých bolestiach a predtým by sa to iste nestalo. A keď som v štrnásty deň opustil nemocnicu a vyšiel som von, vedel som, že sa vtedy niečo zmenilo. Ako keby sa niečo uvoľnilo a ja som vedel, že tá bolesť sa už nevráti. Že už nebudem potrebovať injekcie od bolesti.

Postupne som sa začal uzdravovať a medzitým som nastúpil do zamestnania ktoré mi bolo ponúknuté a pre ktoré som sa rozhodol, že ho vezmem, aj keď som ani poriadne nevedel do čoho idem. Išiel som tam len vo viere, ešte nie celkom vyliečený a boľavý, ale veriaci, že ja budem plne uzdravený a že zvládnem novú prácu a že je to pre mňa pripravené požehnanie na tento čas.

Len za pár mesiacov v škole o srdci nebeského Otca som zažil obrovské zmeny v myslení aj v reálnych životných situáciách. Moje ľadviny boli prepálené a hriech z môjho života odišiel a ja som dnes voľný a radostný. Mám prácu a mam z čoho platiť moje výdavky a finančne tiež podporovať Božiu prácu. Verím v moc slov a môj jazyk a všetko čo vyslovujem sa zmenilo. Žehnám svojmu životu každý deň a sadím Božie slovo do svojho srdca vo viere , aby prinieslo veľkú dobrú úrodu. To je len pár oblastí ktoré tu spomínam, kde nastali viditeľné zmeny, ktoré už dnes prinášajú ovocie.