Chcela by som sa s vami zdieľať o moje svedectvo. Odkedy ma Pán Boh znovuzrodil, tak som túžila rásť vo viere, počúvala som prednášky, čítala Slovo, modlila som sa, spievala chvály, hovorila iným o Ježišovi. Bola som svetlom pre Pána Ježiša, ale po čase som prežívala postupné vyhorenie. Kdesi vo vnútri som cítila, že mojaviera upadá. Spadla som do sebaobviňovania, nevedela som čítať Slovo, chcela so sa Bohu páčiť cez robenie dobrých vecí. Vedela som, že potrebujem povstať v identite Božieho dieťaťa, že duchovne prešľapujem na mieste, že nemôžem sa pohnúť ďalej. Keď nám Mirka s Kajom v spoločenstve začali pri rozhovoroch hovoriť, že im Boh položil na srdce otvoriť školu Otcove srdce v Bardejove, tak som sa veľmi potešila. V srdci som zatúžila túto školu absolvovať. Po rozhovore s mojím manželom, som mohla školu začať vierou. Nevedeli sme, ako to finančne vykryjeme, ale Pán sa postaral a stále stará. Na školu som išla s očakávaním, že Boh bude budovať moju vieru a poznanie kto On je a kto som ja v Ňom. Každá téma, prednáška, podané Slovo, svedectva Mirky a Kaja, svedectvá autorov kníh sa ma osobne dotýkajú. Vidím samu seba, ukazujú mi, kde som vo viere, zjavujú mi ako víťaziť skrze poznanie a uchopenie Božieho Slova do osobného života, ktoré je mocné robiť premenu našej mysle, nášho srdca, nášho života, rodiny a celej spoločnosti. Jedine Božie Slovo je Duch a Život do každej situácii nášho života.
