Mám 20 rokov. S Bohom kráčam už od útleho detstva. Mala som pocit, že o ňom viem už mnoho, no necítila som naplnenie. Leto pred začatím Abba School som sa dostala do bodu, kedy som otvorene povedala: „už ma to nebaví, ako môžem ďalej šíriť Ježiša, keď sa pre mňa stal neatraktívny? Roky sa mu snažím priblížiť, bojujem o svätosť a aj tak sa cítim byť taká vzdialená, ubíjam sa za každý hriech, nepoznám radosť…“ Najhoršie na tom bolo to, že keď som sa obzrela na kresťanov okolo mňa, videla som to isté, akurát sa to báli priznať. V duchu som vykríkla: „Nie! Nie! To čo žijeme, nemôže byť ono, musí v tom byť niečo viac, niečo čo sme za tie roky stále nepochopili.“
V takomto stave som sa rozhodla prihlásiť sa na školu, i keď som si myslela, že to je pre starších, skúsenejších či zlomenejších ako ja. Áno som tam najmladšia, ale dnes to vidím ako milosť a výsadu! Už na prvom stretnutí sa stal v mojom živote prielom. Všetko, čo som dovtedy verila, ma držalo v neslobode. Kajo a Mirka mi však priniesli novú perspektívu. Cez ich vyučovanie som pochopila ako ma Boh otec miluje. Že nehladí na moje nedostatky ale hovorí mi: „ odpusť si Natálka, nepozeraj viac späť, lebo ja som ti už dávno odpustil!“ Už na ničom nezáleží, len na tom byť s Ním v intimite, bez ohľadu na okolnosti. Uverila som, že požehnanie si nemusím zaslúžiť, ale môžem si ho vziať z jeho náruče. V mojom živote sa začali diať zázraky. Uzdravenie tela i zlomeného srdca, finančné zabezpečenie, naplnenie mojich hlbokých túžob. Lebo taký je môj OSOBNÝ BOH, môj OTEC a ja dnes už tomu nie len verím ale to i žijem!